História

Prvú písomnú zmienku o obci máme z 13. storočia (r.1278), kedy celú oblasť Šariša dostal do dedičstva rod Tarczayovcov. Obec dostala pomenovanie DZACÓ. Za kráľa Žigmunda (začiatok 15. storočia) kolonizovali Šariš nemeckí kolonisti a Ďačov v tom čase dostal názov Deutschdorf. Od r. 1440 má v správe Ďačov spolu s celým Šarišom Ján Jiskra z Brandýsa. Z tých čias pochádza aj dnešný, pôvodne gotický chrám zasvätený sv. Michalovi - archanjelovi. Táto stavba z poslednej tretiny 13. storočia bola v renesančných časoch a barokových časoch viackrát upravovaná a obnovovaná. V starých spisoch nájdeme aj zmienku o drevenom gr.-kat. kostolíku, ktorý neskôr vyhorel.

Príbuzenskými vzťahmi preberajú v r. 1490 obec Dessewffovci a v r. 1597 Tahyovci. V tom čase sa obyvatelia hlásia ku gréckokatolíckemu a rímskokatolíckemu vyznanie, avšak nemeckí kolonisti prijímajú protestantskú vieru. Roky 1645, 1670, 1673 a 1710 prešli do histórie ako roky, kedy miestne obyvateľstvo pustošil krutý mor a za obeť mu padlo mnoho ľudí. 17.storočie je aj storočím náboženských bojov - obdobím rekatolizácie a reformácie. V r. 1775 bolo v Ďačove 350 obyvateľov, z toho 191 gréckokatolíkov a 159 rímskokatolíkov. Obyvateľstvo bolo slovenské, hovorilo sa šarišským nárečím, len gr.-kat. bohoslužby sa v určitých časových úsekoch slúžili v staroslovenčine.

Pre 19. storočie je charakteristická zlá sociálna situácia, neúrodné roky, časté požiare.

Pred 1. sv. vojnou boli nepriaznivé hospodárske podmienky, ktoré nútili k emigrácií. Aj obec mala niekoľkých emigrantov. 2. sv. vojna obec výrazne nepoškodila, dokonca partizáni v obci sa spomínajú ako ojedinelý jav. Obec bola oslobodená 22. januára 1945. Z obce však mnohí počas vojny narukovali do Popradu a vo vojne padli.

V obci na postoch richtárov a predsedov Miestneho národného výboru (MNV) v povojnovej histórií pôsobili:
podľa dostupných materiálov v roku 1856 Ján Cuprák, 1933 - Andrej Štefčák,

Andrej Stefčák (1945), Andrej Krenický (1948), Andrej Vaňo (1950), Jozef Gerbery 1954, Ján Krenický (1954), - pred ním krátko Vasil' Šteľbaský, Štefan Vasilík (1957), Ján Marcinko (19611962), 1971 krátko Michal Ištvan, Michal Tomko (1972), Krajňák Štefan (1976), Terézia Tomková (1981), Helena Lešková (1988).

Vo funkcii starostov obce pôsobili: Tibor Krenický (1990) a Anton Cuprák (1994) - súčasný starosta obce.

Povojnová história je zachytená na stránkach obecnej kroniky a z jej listov vyčítame rôzne neľahké časy: katastrofálne suchá (1947), povodne (1948, 1958, 1963, 1985 a 1997), extrémne zimy (1979), následkom ktorej boli tzv. uhľové prázdniny.

V r. 1951 je do obce zavedený telefón. V r. 1955 je zavedený elektrický prúd. Spontánne nato si mnoho domácnosti zakúpi rádia, práčky a stroje na rezanie dreva.

12.01. 1957 prichádza do obce prvý autobus, aby tak zahájil činnosť autobusovej linky Lipany - Ďačov. V tomto roku sa započalo s výstavbou hasičskej zbroj nice. 28. 02. 1959 dochádza k založeniu JRD v Ďačove

V r. 1960 dochádza k otvoreniu kultúrnej sály a dokončievaniu požiarnej zbroj nice. V r. 1961 je zavedený dedinský rozhlas. K 1. 1. 1967 ich je v obci 17 televízorov.

V obci sa začína s modernou výstavbou. V r. 1965 dochádza k začatiu výstavby predajne a pohostinstva. V r. 1967 je v obci namontované neónové osvetlenie, realizuje sa regulácia potoka, ako významného protipovodňového prvku. V roku 1980 pri sčítaní obyvateľov má Ďačov 712 obyvateľov.

Začiatkom osemdesiatych rokov sa začína s výstavbou materskej škôlky, opravou štátnej cesty z Lipian do Ďačova, opravou kostola. 06. 02. 1986 bola odovzdaná do užívania materská škôlka. Rok 1989 priniesol nové spoločenské podmienky a tým aj uvoľnenie náboženských pomerov. Po uvolnenÍ náboženských pomerov si obec naplno vychutnáva skutočnosť, že obec je bohatá na duchovné povolania - takmer každý rok sme mali primičné slávnosti (o. V. Jurčenko, o. 1. Jurčenko, o. Verbovský, o. Gerbery, o. Šteľbaský, o. Gira, o. Onderko, o. Šarišský, o. Krenický R.) Významným prejavom aktivity náboženského stavu v obci bolo postavenie kostola pastoračného domu pre rímskokatolíkov v rokoch 1991 - 1992. Tento kostol bol postavenýsvojpomocne z darov veriacich. Pri sčítaní ľudu v roku 1991 mala obec 706 obyvateľov. V máji 1992 Alena Kochanová, rod. LazorÍková otvára súkromné potraviny na hornom konci dediny.

V závere roku 1996 dochádza v obci ku zmene vykurovania rodinných domov z tradičného vykurovania na vykurovanie zemným plynom. V júni toho istého roka začala dostavba bytovej jednotky pre 7 rodín.

Rok 1996 bol posledným rokom pôsobenia ŠM Lipany, hospodárstvo Ďačov. Od roku 1997 došlo k privatizácii firmou Agrotrend od roku 2003 po odstúpení nájomnej zmluvy FNM s Agrotrendom hospodárstvo odkupuje firma iPH, s.r.o. Rožkovany - Ing. Hrebeňár. Napokon sa roku 2006 konala exekúcia.

Rok 1998 je významný pre obec aj tým, že obecné zastupiteľstvo schvaľuje obecné symboly a to erb obce a vlajku. Po rôznych doplňujúcich návrhoch erb obce dostáva konečnú podobu: v modrom štíte na striebornej kamenistej pôde pred striebornými skalami stojaci predklonený baník v zlatom kabátci s kapucňou, strieborných nohaviciach a zlatých topánkach, držiaci zlatú rukoväť strieborného čakana.

Vo väčšom erbe obce Ďačov stojí za štítom sprava zlatovlasý, zlatonimbý,striebrokrídly, modro prepásaný archanjel Michal v zlatom brnení s červeným plamenným mečom v pravici, zľava zlatonimbá Panna Mária v zlatom rúchu a modrom plášti, na hrudi s červeným horiacim srdcom.

V tomto istom roku sa obci podarilo dostať do vlastníctva budovu sýpky, z ktorej sa po zrekonštruovaní vybudoval nový kultúrny dom a 31. júl 2004 je dňom slávnostného otvorenia kultúrneho domu.

Úradné hodiny

Pondelok: 08:00 - 12:00 13:00 - 15:00
Utorok: 08:00 - 12:00 13:00 - 15:00
Streda: 08:00 - 12:00 13:00 - 16:00
Štvrtok: 08:00 - 12:00 13:00 - 15:00
Piatok: 08:00 - 12:00 13:00 - 14:00

Fotogaléria

Kalendár